Weimarský stavač - Chovná stanica Gray Tail

 

Waimarský stavač

 

Weimarský stavač je považovaný za jedno z najstarších plemien a ich vznik je zahalený tajomstvom. Traduje sa, že pochádzajú zo starého nemeckého stavača hnedej farby, ktorá sa mutáciou zmenila na striebrosivú. Prvým doloženým výskytom weimarského stavača je na počiatku 19.storočia na dvore weimarského veľkovojvodu Karola Augusta, ktorého svorku preslávili hlavne výnimočne vrtké psy a silné striebrošedé psy. Tie boli na weimarskom dvore ďalej čistokrvne chované. Nájdu sa však skeptici, ktorí tvrdia, že plemeno bolo vyšľachtené už ďaleko predtým, o čom svedčí obraz namaľovaný známym maliarom van Dyckom, ktorý zobrazuje Ruperta z Falcka so psom, ktorý sa veľmi podobá dnešnému „weimaranovi“. Či už bolo tak či onak vzniklo plemeno s vynikajúcimi poľovnými vlastnosťami.

Štandard F.C.I. číslo
č. 99

Klasifikácia F.C.I.
Skupina 7 : Stavače
Sekcia 1 : Kontinentálne stavače
s pracovnou skúškou

Weimarský stavač je prostredne veľký až veľký poľovný stavač, účelného pracovného typu, krásneho tvaru, šľachovitý a neprestavaný. Hlava je úmerná telu, suchá, pri psoch širšia ako pri sučkách. Uprostred čela je vrub, tylový hrboľ ľahko až stredne vystupujúci. Papuľa je dlhá a najmä u psov silná. Pysky sú mierne previsnuté a lícne svaly sú zreteľne výrazné. Nos je tmavo mäsovej farby, pomaly prechádzajúci dozadu do sivej farby. Oči guľaté, nepatrne šikmo vsadené, jantárovej farby, s inteligentným výrazom, v šteňacom veku blankytne modré. Ušnice sú široké, dosť dlhé, na hrote zaoblené, vysoko a úzko nasadené. Krk je nesený ušľachtilo, svalnatý, temer guľatý a nie príliš krátky. Hruď je mohutná, nie príliš široká s dostatočnou hĺbkou a dĺžku. Chrbát je viac menej dlhší, avšak nie prehnutý, pevný a svalnatý. Končatiny sú vysoko, nie postavené príliš široko, šľachovité, a rovné. Labky sú uzavreté, mohutné a bez vlčích pazúrikov. Chvost má byť  skrátený v deň, alebo dva dni po narodení, podľa predpisov o ochrane zvierat, u krátkosrstých o 4-4,5cm. U dlhosrstých weimarských stavačov sa odstraňujú 2-3 stavce. Farba srsti je striebrosivá, sivá ako srnčia zver v zime alebo myšia šeď, ako aj prechody medzi týmito odtieňmi. Hlava a uši sú zvyčajne o niečo svetlejšie. Biele odznaky sú prípustné iba na prsiach a na prstoch. Cez chrbát sa často ťahá viac alebo menej široký, tmavý „úhorí pás“. Osrstenie môže byť krátke jemné, krátke tvrdé, hrubé alebo dlhé.